biros

Správanie premiéra mi pripomína vtip, kedy ráno Igorko plače v posteli, že nechce ísť do školy, lebo mu všetci robia zle. Mama ho posilňuje že musí, veď je tam riaditeľ.

Človek pri zmysloch žijúci dnešnú realitu nepopiera, že sedieť na premiérskej stoličke musí byť rovnako príjemné ako bosému človeku chodiť po žeravých uhlíkoch. Dobré správy sa minuli, rozpočtový deficit stúpa ako nekontrolovateľne vystrelená raketa, počet úmrtí začína atakovať hranicu úmrtí počas druhej svetovej vojny.

Vnímaním premiéra je avšak volič skutočne nevďačný, lebo:

• lov na gangstrov predchádzajúcej vládnej garnitúry stratil povestné korenie
• kadernícky počin teenagera a podobné bonmoty odsúdil za nevhodný, ale už (bohužiaľ) obvyklý prejav
• začína sa strácať v skutočnosti, kto predstavuje skutočné vedenie krajiny. Raz je to hlavný hygienik, druhý raz pandemická komisia, tretí krát rozhodovanie je prenechané na niekoho, kto sa rozhodne neprísť alebo naopak, kto príde na koaličnú radu
• miesto riešenia kvality vakcíny riešime jej aristokratický pôvod
• hľadanie vinníka sa rieši prozaickým ukázaním prsta na druhého

Príkladov by bolo omnoho viac. Jedným slovom: #pokazilsito

Igor Matovič ešte v opozícii využil k svojej kampani slogan, ktorý “našiel“ vo filme Lovci gangstrov: Zlo potrebuje k víťazstvu jedinú vec. Aby dobrí ľudia neurobili nič. (Edmund Burke). Áno. Vtedy sme ani netušili, že práve tento výrok premiér aplikuje pre  jeho vládnutie. Jeho nekonaním stačí, aby sme zabudli, ako vybraní SMERáci sa snažili si sprivatizovať všetko, čo v tejto krajine zostalo, či už v hmotnej alebo nehmotnej podobe. Vlastne už zabúdame, čo je podstatné pre chod krajiny, lebo novovznikajúce existenčné problémy širokej skupiny voličov prirodzene zužujú náš pohľad na všetko, čo sa okolo nás deje.

Premiér by mal skutočne ešte prísnejšie dodržiavať tento citát. Nerobiť nič, a opustiť jeho funkciu. Lebo zlo v minulých voľbách skutočne zvíťazilo.