biros

Kladiem si otázku, či existuje ešte vôbec téma, ktorá by nás nedokázala názorovo extrémne polarizovať. Idealizmus vo viere, že by nás nedajbože nejaká mohla väčšinovo spájať, sa mi už úplne vytratil. Televíznym highlightom vianočných sviatkov sa stal prenos z očkovania, ktorý v sledovanosti nepochybne predbehol aj klasiky ako Popoluška alebo Pelíšky.

Ľudová múdrosť vraví, že lepšie jeden krát vidieť, ako sto krát počuť. Aj toto tvrdenie by som zaradil do archaizmov, ktoré stratili na svojej vážnosti. Veď nikto nevie, čo v skutočnosti v tej ampulke bolo, možno vitamín, možno len voda, pre tých sofistikovanejších aby verzia bola uveriteľnejšia fyziologický roztok.  A keď sa pán profesor vyjadril, že to bolo jeho sedemnáste očkovanie, môžeme sa domnievať, že trpí duševnou poruchou spočívajúcou v nadmernom užívaní liekov, alebo hypochondriou. Neviem, navymýšľať sa dá čokoľvek a nie je to vôbec zložité. Ľahšie uveriť jednoduchému výmyslu, ako nedajbože uznať, že niekto niečomu aj rozumie.

Spoločenská nálada je však zložitejšia. Politikom takmer nikto neverí, voľby prebiehajú vo filozofickej úvahe voliča kto z kandidujúcich predstavuje menšie zlo. Koalície pred voľbami svojskými krokmi sa snažia ovplyvniť plebiscit uzákonením trinástych dôchodkov, starostovia pre voľbami rozkopú dediny aby bolo viditeľné čo sa pre obec (mesto) robí. A potom táto skupina ľudí nás chce ostentatívne pred kamerami vlastným zaočkovaním presviedčať, aká je to super vec. No a nakoniec prvým očkovacím vzorom, pre tých neveriacich pokusným králikom alebo klaunom je osoba, o ktorej národ do vypuknutia pandémie ani nevedel, že vôbec existuje. Nie len pán profesor, ale rovno niečo ako funkcia hlavného hygienika.

Rozhodovanie o očkovaní – v rozhodovaní o vlastnom zdravotnom stave chceme byť slobodní. Nič proti. Pacient často krát na základe odporúčaní doktora sa môže rozhodnúť o smerovaní jeho liečby. A rovnako môže liečbu odmietnuť. Len v tejto kauze sa pacient často krát nepýta doktora, ale pri rozhodovaní hľadá odpovede v diskusných fórach. Príde mi to rovnako nezmyselné, ako hľadať cnostnú manželku v nevestinci.

Nie, pre naše rozhodovanie nepotrebujeme vidieť prenos v televízii. Ešte kontraproduktívnejším je jeho všeobecné odporúčanie tými, ktorým tu už nikto neverí. Možno by pomohlo iné. Ukázať, kde v skutočnosti sa nachádza naša ekonomika, koľko z uvedených prepadov spôsobila pandémia, a kde sú ich vyhliadky po celoplošnom (a úspešnom) očkovaní a naopak. Lebo v rozhodovaní chceme byť slobodní. Ale mnohí z nás pri špatnom rozhodnutí môžu zostať skutočne hladní.